Keď som minulý mesiac vstúpila do triedy mojich ôsmakov, mala som pocit, akoby sa čas na chvíľu zastavil. Žiaci sedeli v laviciach, no v ich očiach som videla zvedavosť – a tak som im navrhla malý experiment:
„Poďme sa dnes preniesť do 19. storočia a staňme sa skutočnými štúrovcami.“
A tak sa aj stalo.
Na hodinách literatúry často hovoríme o romantizme, o vášni mladosti, o túžbe po slobode a o odvahe meniť svet. Tentoraz sme sa rozhodli nielen rozprávať, ale celý tento svet si vytvoriť. Žiaci sa premenili na mladých vlastencov, ktorí by pokojne obstáli po boku Ľudovíta Štúra. Napodobnili sme legendárnu fotografiu štúrovcov – tú, ktorú všetci dobre poznáme z učebníc. V ten moment akoby sa nad triedou rozhostila atmosféra bratislavského evanjelického lýcea.
A vtedy prišiel aj on – sám Ľudovít Štúr.
Teda… jeho myšlienka, odkaz, ktorý znel prekvapivo moderne.
„Mladí priatelia, keď som kedysi sníval o slobodnom národe, nešlo mi len o hranice či zákony, ale o ducha v človeku… Preto sa učte, čítajte a tvorte. Nech vaša reč nie je len ozvena, ale zvon, ktorý znie čisto a hrdo.“
A moji žiaci počúvali. Nie preto, že to zaznelo akoby z učebnice, ale preto, že v tej chvíli boli jeho pokračovateľmi.
Rozprávali sme sa o tom, čo znamená mať hodnoty v dnešnom svete, ako zostať verný sebe aj v dobe sociálnych sietí a rýchlych úspechov. A pochopili sme, že odkaz romantizmu vôbec nie je starý. Je živý, ak mu dáme priestor.
Na konci hodiny sme mali nielen krásnu „štúrovskú“ živú fotografiu, ale aj pocit, že sme si siahli na niečo dôležité – na ideály mladých, ktorí kedysi túžili meniť svet.
A ak sa niečo podarilo, tak to, že sa tento duch odhodlania dotkol aj týchto ôsmakov.Lebo presne ako Štúr kedysi, aj dnešní mladí majú silu a odvahu hľadať pravé hodnoty.
Mgr. Monika Palšová
Otvorená škola dobrých nápadov