Budíček, hygiena, raňajky, cesta do práce, škola, množstvo podnetov, rôznych situácii a problémov vyžadujúcich si okamžité riešenie, stres, pomedzi to detský smiech a milé úsmevy na tých šibalských tváričkách našich detí, preplnená hlava a záverečné zvonenie. Povzdych po náročnom školskom dni, popoludňajšie vypnutie. Potom opäť príprava a očakávanie, čo nám prinesie nasledujúci pracovný deň. Kolobeh, ktorý je známy každému učiteľovi. Rutina, o ktorej sme si mysleli, že ju nemôže narušiť nič, okrem prázdnin.
To, čo bolo pre nás nepredstaviteľné, sa stalo krutou realitou. Náhle a nikým nečakané narušenie našej každodennej rutiny, prestrihnutie vzťahov s deťmi, s kolegami, s našou školou.
Ten denný stereotyp vystriedali kruté správy zo sveta, zo Slovenska, z našich krajov a okresov. Ani sme si nestihli uvedomiť a už bol veľmi blízko nás. Ten neprebádaný nepriateľ – vírus s označením Covid 19. Nenarušil iba stereotypy mnohých učiteľov, detí, rodín, ale aj celej spoločnosti, celého sveta. Stal sa ústrednou témou všetkých médií, ale aj rozhovorov dospelých.
Obzvlášť citlivé sú na danú situáciu deti. Ony ešte nemajú skúsenosti, ako sa s takýmito hrozivými informáciami vysporiadať. Nevedia, ako sa k tomu postaviť a pochopiť to. K celému tomuto stavu sa pridalo zatvorenie všetkých škôl na všetkých úrovniach, a to je už pre deti jasný signál, že sa deje niečo veľmi zlé. Aj my, učitelia, sme sa ešte počas klasického vyučovania snažili deťom vysvetliť danú situáciu, upokojiť ich a vniesť do ich života akú-takú harmóniu. Teraz je to hlavne na vás, milí rodičia. Rozprávajte, vysvetľujte, upokojujte. Pamätajte na to, že neistá vzťahová väzba prispieva k rozvoju úzkosti viac ako samotná neistota ako taká.
Pozitívnou správou v tejto dobe je však to, že dnešné deti, deti virtuálnej generácie, sú adaptabilné, flexibilné a kreatívne. Novej situácii sa prispôsobili pomerne rýchlo. Prijali a pochopili dištančnú formu vzdelávania.
Aj my, učitelia, sa snažíme formou online vzdelávania učiť deti vďačnosti a empatii. Na jednej strane počujeme o tisíckach ľudí, ktorí podliehajú tomuto ochoreniu. Trpia, umierajú opustení, bez svojich blízkych a ich vľúdneho slova či pohladenia, bez možnosti dôstojnej rozlúčky.
Na druhej strane sú ľudia, bez práce ktorých, by aj náš každodenný život vyzeral úplne inak. Lekári, zdravotníci, lekárnici, policajti, hasiči, pekári, predavači, kuriéri, zásobovatelia či pracovníci v energetike. Tým všetkým patrí veľká vďaka.
Pri našej spoločnej virtuálnej kávičke pani učiteľka Raceková navrhla, aby sme sa pripojili k mnohým školám, ktoré to už urobili a ich žiaci vyjadrili vďaku týmto povolaniam prostredníctvom srdiečok nalepených na oknách. Vďaku týmto ľuďom pracujúcim v prvej línii vyjadrili formou srdiečka na okne už aj žiaci Základnej školy v Raslaviciach. ĎAKUJEME!
Kolektív učiteliek – PaedDr. Suchaničová, Mgr. Raceková, Mgr. Stavarová, Mgr. Salokyová, Mgr. Štefančinová, Mgr. Mačáková